Koučovanie sa v uplynulých rokoch stalo veľmi populárnym nielen vo svete biznisu ale aj v súkromnom živote. Túžba po kreativite a poznaní moderných a inšpiratívnych nástrojov na motiváciu a rozvoj osobnosti sú najčastejšími dôvodmi, prečo tomu tak je. So záujemcami o koučing rastie aj počet ľudí vykonávajúcich túto pomerne novú profesiu.
„Odborníkom sa môže nazvať hocikto, preto je veľmi dôležité klásť čoraz väčší dôraz aj na kvalitu pri hľadaní svojho kouča.„
Aby z toho nakoniec nebol iba kaučing, tak pred výberom profesionála je užitočné si preštudovať, ako vlastne funguje toto odvetvie, čo môžeš od koučovacieho rozhovoru očakávať a aké sú kompetencie užitočného kouča.
Kto sa môže stať koučom? S touto otázkou sa stretávam pomerne často. Teoreticky si koučovacie zručnosti môže osvojiť ktokoľvek. Aby to však malo svoj zmysel a prínos, tak adept na túto prácu by mal mať aspoň tieto predpoklady:
👍 empatia
👍 dôveryhodnosť
👍 túžba pomáhať ostatným
👍 ochota neustále rozvíjať svoje vedomosti
Tieto schopnosti si totiž nedokážeme osvojiť absolvovaním koučovacej školy, tie by mali byť „vrodené“. Rôzne odborné kurzy sú tu skôr preto, aby sa budúci kouč naučil, ako koučovanie funguje, aká je štruktúra koučovacieho rozhovoru, ktoré otázky mu pomôžu odhaliť potenciál koučovaného a aby získal aj rôzne cenné koučovacie nástroje. Osobnosť kouča je však málokedy presne definovaná. Poďme sa teda pozrieť, ako by mal vyzerať ideálny kouč.
V procese koučovania je nevyhnutné, aby sa kouč dokázal naladiť na svojho klienta. Prítomnosť, schopnosť načúvať a pochopiť sú neodmysliteľnými prvkami koučovacieho rozhovoru. Bez nich by koučing vyzeral tak, ako keby sa o futbalové mužstvo sa mal postarať namiesto trénera iba kus papiera so zoznamom inštrukcií, čo robiť na trávniku.
Mnohí si koučovanie pletú s mentoringom a vyhľadávajú kouča, aby im poradil, čo majú so svojim životom robiť. Aj vo firemnom prostredí sa často stáva, že ak vedenie potrebuje aplikovať zmeny a chcú svojich zamestnancov presvedčiť o výhodnosti a nevyhnutnosti nových pravidiel, tak si na odkomunikovanie týchto zmien objednajú kouča.
Koučovanie je síce orientované na zmeny, na hľadanie cieľa a riešení, tie však musia byť vlastné koučovanému. To je základný rozdiel a práve kvôli tomu koučovanie nie je poradenstvo. Koučing určite nie je nástroj na násilné presviedčanie niekoho o jeho chybách a „nesprávnych“ postojoch. Klient na to musí prísť sám. Koučovanie dokáže každého podporiť na ceste za jeho snami, rovnako však môže otvoriť oči, aby koučovaný zistil, že jeho ciele nie sú reálne a potrebuje ešte prehodnotiť priority vo svojom živote.
Určite to nie je ľahkou úlohou ani pre kouča. Aj jeho mozog je totiž nastavený tak, ako u ostatných. Ľudia vo všeobecnosti totiž majú tendenciu rady radšej rozdávať, než nechať iných rozmýšľať. Je ťažké nechať si pre seba naše osobné skúsenosti či vedomosti, hlavne ak je nám téma, ktorú druhá strana rieši, veľmi blízka. Ešte ťažšie je dusiť v sebe naše predpoklady, predsudky a presvedčenia.
No aj keď to nie je ľahké, profesionálny kouč to vie zvládnuť. Musí, inak by koučovanie ani neexistovalo! Vyžaduje si to pozornosť, uvedomenie a prax. Vďaka tomuto triu sa z kouča – začiatočníka stáva po čase uznávaný odborník. Má silné sebauvedomenie, neustále rozvíja svoje schopnosti a zručnosti a v rozhovore sa plne sústredí na svojho partnera.
EQ nie je ničím iným, než presným pochopením a vnímaním pocitov. Nielen našich vlastných, ale aj ostatných. Naše vzťahy, túžby, interakcia s okolitým svetom, aj naša motivácia sú naplnené a riadené emóciami. Ich správna interpretácia je kľúčová pre efektívnu komunikáciu. Koučovanie nemôže fungovať bez vysokej emocionálnej inteligencie. Je ako palivo v aute. Čím je ho viac a čím je kvalitnejšie, tým má väčší dosah do cieľa.
Uviesť si v životopise alebo pýšiť sa titulom kouča je dnes „in“. Sám som už stretol niekoľko „špecialistov“, ktorí si hovorili kouč bez akéhokoľvek odborného vzdelania. Kaučing by vám síce poskytli, ale určite nie koučing! Ver mi, nestačí si prečítať iba zopár kníh o koučovaní, aby si sa ním stal. Práve pre udržanie a garanciu kvality vznikli organizácie združujúce profesionálnych koučov.
Na Slovensku má zastúpenie priamo ICF (International Coach Federation – Slovak Chapter), rovnako je však stále prítomná aj prvá organizácia zastupujúca koučov SAKo (Slovenská asociácia koučov), ktorá v roku 2020 oslávila už svoje 15.-te narodeniny.
Okrem pravidelného vzdelávania a rozvoja svojich členov majú tieto nonprofit združenia za cieľ aj šírenie informácií o koučovaní. Usporadúvaním rôznych workshopov a koučovacích zón napomáhajú tomu, aby sa užitočnosť a zmysel tohto nástroja pre osobný rast dostal viac do povedomia širokej verejnosti.
Ak pracujš ako kouč alebo nad tým uvažuješ, je priam nevyhnutné, aby si nadviazal kontakt a spoluprácu s týmito organizáciami. Pri výbere kouča ti tiež odporúčam overiť si jeho členstvo v niektorom z týchto združení. Je to záruka kvality, odbornosti a profesionality.
Jednou z často diskutovaných tém v súvislosti s koučingom sú kompetencie kouča. Koučovanie z istého pohľadu nemá konkrétne hranice. Má rozvíjajúci sa priebeh. Zodpovednosť za pokrok a výsledky sú v rukách klienta. Dobrý kouč na začiatku nesľubuje okamžité zmeny a tak isto od neho v závere neodíde každý klient „vyliečený“. Nemôže ani garantovať výsledok stretnutia. Ten závisí od ochoty a odhodlania koučovaného. Kouč je zodpovedný iba za štruktúru rozhovoru, kvalitu otázok a dodržanie etického kódexu kouča.
Ako som už spomínal, určite nečakaj od kouča rady a usmernenie. Kouč nie je terapeut ani mentor. V podstate „iba“ pomáha psychicky zdravým ľuďom podporiť ich pracovný či osobný rozvoj. Ak sa teda rozhodneš vyhľadať kouča, určite sa uisti, že má odborné vzdelanie, dostatočnú prax, pozná svoje kompetencie a dodržiava etický kódex. Nie je totiž jedno, či je to kauč, koučer či kouč a či si objednáš kaučing, kaučovanie či gaučovanie. 🙂