AKO NA KONKURENCIU V PODNIKANÍ?
Snáď už ani neexistuje oblasť podnikania, v ktorej má niekto stopercentný monopol a teda žiadnych konkurentov. Spoluhráči na trhu tu vždy boli a stále aj budú. Je na tebe, ako sa k tejto skutočnosti postavíš. Tu sú štyri fázy vnímania konkurencie:
“Postaviť sa našim konkurentom chce veľkú odvahu, ale ešte väčšiu odvahu potrebujeme k tomu, aby sme s nimi nadviazali spoluprácu.“
1) mám obavy z konkurencie
Väčšina začínajúcich podnikateľov má obavy z konkurencie. Všetci vyzerajú ako potenciálni nepriatelia. Sú dlhšie na trhu, sú profesionálnejší, šikovnejší, skúsenejší… A človek môže mať pri nich pocit, že nemá žiadnu šancu uspieť. Niektorých to dokáže natoľko odradiť, že sa úplne vzdajú myšlienky podnikať.
Myslia si, že keď už ich niekto predbehol, tak nie je pre nich priestor ponúkať to isté. Je však naivné predstavovať si podnikateľské prostredie ako nejaký koláč, ktorý sa minie, ak sa do neho pustí príliš veľa hladných krkov. Ponuku produktov a služieb môžeme stále rozširovať a meniť. Veď úspešní sú práve tí, ktorí uvažujú vo veľkom a neustále rozširujú svoje portfólio. Takže nezabúdaj, vôbec nevadí, že tvoj nápad už niekto realizoval… Máš sa od koho učiť a vieš v čom môžeš byť lepší!
2) žiarlim na konkurenciu
Táto fáza je možno ešte ťažšia ako obavy z našich súperov. Prichádza vtedy, ak vidíme, že konkurentom sa darí, ale cítime, že ak by sme mali všetko to, čo už majú oni, vedeli by sme to robiť oveľa lepšie. Sú to tie momenty, kedy nás hnevá, že sú úspešní a pritom robia toľko viditeľných chýb. Trošku (alebo aj viac) žiarlime aj na to, že kým začíname a nevieme čo skôr, oni nemusia ani len prstom pohnúť a zákazníci sa k nim hrnú. U niekoho táto žiarlivosť môže vyvolať negatívne reakcie. Ohovára svojich konkurentov, neustále ich iba kritizuje a všade hľadá chyby a nedostatky.
Stráca kopec času a energie venovaním sa iným, namiesto toho, aby sa posunul vpred. Žiarliť však nemusí byť vôbec zlá vlastnosť. Záleží na tom, ako nás tieto emócie nasmerujú. Preto nežiarli na výsledky. Nezáviď iným to, čo vidíš. Nežiarli na auto, služobné cesty, klientov ani na veľké večierky. Žiarli na cestu, ktorou tvoji konkurenti už prešli. Chci mať podobné vedomosti a získať rovnaké skúsenosti. Aj oni kedysi začínali ako aj ty. Tiež prežili aj pády a neúspechy. Sústreď svoje myšlienky, energiu a čas na seba a na svoj rozvoj, nie na zničenie spoluhráčov.
3) nezaujíma ma konkurencia
Úplne ich vypustíš z hlavy, ani sa na nich nepozrieš, ideš iba svojou cestou. Alebo si ich „očekuješ“ raz za čas, aby si zistil, že sa za posledné 3 mesiace u nich nič prevratné nestalo. Jednoducho ich neriešiš na dennej báze. Ak sa dostaneš do tohto bodu, môžeš byť na seba hrdý. V tejto fáze už si si uvedomil, že je zbytočné bojovať, vymýšľať nekalé praktiky a žiarliť na konkurentov.
Vieš, že tvoji klienti sa nebudú mať lepšie, ak sa medzi sebou budete ohovárať. Práve naopak, z pohľadu zákazníka by to škodilo obom stranám. Je oveľa zmysluplnejšie namiesto neustáleho šmírovania konkurentov sledovať svojich klientov: Aké sú ich túžby a požiadavky, ako im vieš pomôcť? Ako im vieš predať viac, lepšie a hodnotnejšie?
4) spolupracujem s konkurenciou
Táto fáza je najnáročnejšia. Nájsť príležitosti a hľadať oblasti, v ktorých sa dokážete vzájomne posilniť. Prestať sa pozerať na tie veci, v ktorých máte opačný názor a sústrediť sa na to, čo máte spoločné. Napríklad zdieľajte si navzájom statusy na sociálnych sieťach, napíšte článok jeden o druhom, zorganizujte spoločnú prednášku či večierok, vyhláste spoločnú súťaž pre svojich zákazníkov… Vo svete je to úplne bežné, veď si všimnite, že pri McDonalde je hneď Burger King, vedľa obchodov KIK takmer vždy nájdete aj Pepco.
Vďaka tomu nie menej, ale ešte viac klientov budú mať obaja. Spoluprácou nestrácaš a nebudeš o nič menší. Spolupráca inovuje a rozvíja trh. Samozrejme spolupracovať sa dá iba s niekým, kto už tiež dospel do tejto fázy. S niekým, kto už nežiarli a neútočí. Konkurencia je široká a je jasné, že nebudeš spolupracovať s každým. Niektorých jednoducho iba vypustíš, nebudeš sa o nich starať ani sa nad nimi rozčuľovať, no pri tom vždy hľadaj tých, s ktorými máš spoločné záujmy a ktorí uvažujú podobne ako ty.
