4 pravidlá efektívnej komunikácie

4 PRAVIDLÁ EFEKTÍVNEJ KOMUNIKÁCIE

Čo pre teba znamená efektívna komunikácia? Predstav si situáciu: S niekým sa rozprávaš a zrazu zistíš, že mu vôbec nerozumieš. „Rozpráva ten človek po španielsky? Alebo ja som z inej planéty? A o čom vôbec točí?“ – pomyslíš si, ale pritom súhlasne prikyvuješ. „A znaš co ci hutorim?“ – opýta sa druhá strana všimnúc si z tvojho výrazu, že niečo nie je v poriadku.

spätnej väzbe ako o manažérskom nástroji hodnotiaceho pohovoru som už písal. V tomto článku sa dozvieš, že spätná väzba v tom širšom zmysle je v podstate základom akejkoľvek komunikácie. So spätnou väzbou sa stretávame neustále, dávame nášmu okoliu signály a prijímame podnety v každej sekunde. To, čo sa okolo nás deje, náš mozog zachytí (často len na podvedomej úrovni) a vyšle reakciu (niekedy tiež bez rozmyslenia, ako sa vraví 🙂 ). Počet a kvalita vnemov a tiež interpretácia rôznych udalostí závisí od nášho „vnútorného sita“.

“Najdôležitejšou vecou v komunikácii je počuť, čo nebolo povedané nahlas.”

Všetci máme akýsi neviditeľný triedič, ktorý počas komunikácie prepúšťa iba tie informácie, ktoré sú nám známe alebo sú pre nás dôležité. Pri rozhovore dvoch ľudí sú tak prítomné dve rôzne „zariadenia“. Vlastnosti a nastavenia týchto sít môžu závisieť od rôznych faktorov, od našej výchovy v detstve až po našu aktuálnu náladu.

Napríklad ľudia, ktorí už od narodenia majú miernu a tichú povahu, sa nedokážu sústrediť v hlučnom prostredí a unikajú im informácie, ak na nich kričíme. Naopak živší a hlasnejší ľudia majú radi davy a hluk a dokážu vstrebávať podnety rôzneho charakteru v krátkom čase. Takéto povahy sa pri dialógu s tichším jedincom nudia. Ich myšlienky zablúdia úplne inam a napriek tomu, že im druhá strana podáva informácie zrozumiteľne a jasne, nedokážu im porozumieť.

No nielen genetika, ale aj výchova formuje naše komunikačné sito. Ak si od rodičov bol zvyknutý na to, že všetko muselo byť povedané desaťkrát, kým sa to urobilo, tak je veľmi pravdepodobné, že dnes rovnako ignoruješ prvé správy, a na SMS či e-maily reaguješ až po niekoľkých výzvach.

To môže byť veľmi zvláštne a nepochopiteľné pre niekoho, kto mal naopak prísnejšiu výchovu a je zvyknutý na pedantnosť. Vo všeobecnosti teda platí, že čím viac sa dokážeš naladiť na sito tvojho partnera v rozhovore, o to ľahšie mu budeš vedieť porozumieť a tým skôr pochopí aj on teba. Zároveň sa stanete rovnocennými partnermi, keďže budete na jednej vlnovej dĺžke. Čo ti teda pomôže identifikovať „sito“ toho druhého?

1) komunikuj telom a pozorne sleduj gestá

Efektívna komunikácia znamená aj porozumieť reči tela a správne interpretovať gestá. Ich množstvo a akosť nám o tom druhom dokážu naozaj veľa prezradiť. Už len rozdiel v tom, či sa nás dotyčná osoba počas rozhovoru jemne dotkne, alebo naopak, spraví krok dozadu, je veľavravný. Neverbálna komunikácia je v značnej miere ovplyvnená našim pôvodom.

Len si predstav človeka z dediny, ktorý takmer doslova dodržiava trojkrokový odstup, kým rodák z veľkomesta je zvyknutý na blízkosť pri konverzácii. Ak si tieto rozdiely všimneš a dokážeš ich správne identifikovať, tak naladiť sa na toho druhého bude pre teba hračka. Gestá ti dávajú veľmi dôležitú spätnú väzbu. Vďaka nim sa môžeš dozvedieť aj tie informácie, ktoré nie sú priamo vypovedané. (prečítaj si článok o tom, čo prezrádza poloha rúk)

2) tón a farba hlasu

Nie je dôležité iba to, čo je povedané, ale aj to, akým spôsobom je to povedané. Tón a farba hlasu ti poskytujú spätnú väzbu predovšetkým o pocitoch a nálade toho druhého. Je to veľmi cenná informácia, hlavne ak potrebuješ vyjednávať, alebo prichádzaš s prosbou.

Ak ale dotyčného nepoznáš, nemal by si jeho krik interpretovať hneď ako hnev. Ak zvýšený tón hlasu nesprevádzajú nervózne gestá a škaredý pohľad, tak s najväčšou pravdepodobnosťou ide len a zaužívaný spôsob komunikácie jedinca zapríčinený jeho výchovou alebo miernou nahluchlosťou. Väčšinou totiž práve ľudia, ktorí slabšie počujú, majú tendenciu kričať na ostatných a komunikovať hlasno. Aby si v tom mal jasno, musíš si vždy spájať slová a ich význam s gestami a intonáciou.

3) obsah – čo chceš povedať

To, čoho sa najčastejšie držíme pri dešifrovaní rozhovorov, je ich obsah. Zvolené slová a ich zložitosť sú často kľúčové pre pochopenie druhého človeka. Každý máme nejaké témy, ktoré sú pre nás tabu. Či už z hľadiska osobnosti alebo kultúry, z ktorej pochádzame.

O tých nikdy nebudeme otvorene rozprávať. Rovnako existujú aj slová, ktoré málokedy používame. Buď ich považujeme za neslušné alebo sú pre nás komplikované. Vtedy používame holé vety, naše vyjadrovanie je veľmi krátke a stručné. Niekto naopak rád používa rozsiahle vety, myšlienkami je ďaleko pred tým, než o čom rozpráva.

Ak sa nechceš stratiť pri rozhovore s takýmto človekom, potrebuješ ho naozaj aktívne počúvať. V takom dialógu vôbec nie je neslušné druhú stranu prerušiť a opýtať sa, či sme ho správne pochopili. Aktívne počúvanie znamená tiež to, že kým druhý rozpráva, plne sa sústredíme na neho a nie na naše vnútorné myšlienky. Potrebuješ ignorovať svoje vlastné predpoklady a predsudky.

Akonáhle pri počúvaní toho druhého sa ti začnú vynárať vlastné spomienky a riešenia, skús si uvedomiť, že je to tvoj pohľad na danú situáciu. Ak chceš pochopiť  a porozumieť partnera v dialógu, musíš sa snažiť vžiť do jeho kože a uvažovať jeho rozumom a nie svojim. Efektívna komunikácia znamená správať sa k ostatným tak, ako by sa oni správali sami k sebe a nie tak, ako by si sa ty správal sám k sebe. 

4) forma – ako to chceš povedať

Použité slová a frázy ti tiež prezrádzajú, či ide o človeka vizuálneho, auditívneho alebo kinestetického. Spokojnosť sa dá vyjadriť aj takto:

1) To vyzerá dobre. (vizuálny typ, vníma svet očami)
2) To znie dobre. (auditívny typ, spracováva informácie ušami)
3) Z toho mám dobrý pocit. (kinestetický typ, riadi sa emóciami a zážitkami)

Tieto reakcie poskytujú dôležitú informáciu o tom, ako ľudia myslia, alebo ako spracovávajú informácie. Niektorí z nás myslia tak, že v hlave vidia obrazy, iní diskutujú tak trochu aj sami zo sebou, aby počuli, ako to znie, ostatní potrebujú určiť, ako sa pri tom cítia. Ak sa chceš naladiť na sito druhého človeka, je dôležité vnímať jeho vyjadrenia a reagovať rovnakým štýlom:

1) Naozaj to vyzerá dobre. Čo je tam z tvojho pohľadu najzaujímavejšie? Ako to vidíš ty? 
2) Aj podľa mňa to znie dobre. Povedz mi, čo ťa najviac zaujalo? Už si o tom počul viac?
3) Mám z toho tiež dobrý pocit. Čo na teba urobilo najväčší dojem? Už si zažil podobnú situáciu?

Efektívne komunikovať teda znamená mať dobré pozorovacie schopnosti a prispôsobiť sa partnerovi. Vyžaduje si to aktívne počúvanie, naladenie sa a prítomnosť. Pozorovaním druhého človeka lepšie pochopíš jeho náladu a jeho hodnoty, ktoré dokážeš následne využiť aj vo svoj prospech. Vyžaduje si to prax, ale ak si osvojíš tieto techniky, časom získaš schopnosť zrkadliť gestá aj tón hlasu a komunikovať tak na jednej vlne. Druhá strana sa tak bude cítiť príjemnejšie a viac akceptovaná. Rozhovory budú otvorenejšie a úprimnejšie. Naopak ignorovanie sita druhého človeka prináša iba nepochopenie a nedorozumenie.

autor článku: Tomi Gebe
páčil sa ti článok? daj like na facebooku: www.facebook.com/kouc.club